Ako (ne)uvariť dobrý obed ak máte doma vlkodava

Toto je príbeh o našej Casinke. 

Tak rýchlo, ako ona dokázala zmeniť stav jedla v kuchyni bez toho, aby sme si to hneď všimli nevedel a doteraz ani nevie žiadny iný z našich psov. Klasické nedeľné doopoludnie – ja som sa snažila uvariť niečo pod zub a Casinka spala lenivo na gauči v obývačke.

Naozaj vyzerala, že tuho spí. Keďže k obedu mala byť hovädzia polievka a paradajková omáčka, tak som uvarila 1,5 kg mäsa v polievke, aby bolo aj do omáčky… a Casinka stále spala ako zabitá.

Polievka sa dovarila aj omáčka, ja som vybrala pekne do mäkka uvarené mäsko na dosku, aby som ho mohla krájať. Keďže bolo príliš horúce, vybrala som sa vyniesť smetiak. Pred dom  do smetiaka mi cesta trvala asi jednu minútu – naozaj iba jednu minútu.

Vrátila som sa späť, prešla som cez obývačku, kde Casinka stále rovnako tuho spala. V tej istej polohe na tom istom mieste na gauči. Vošla som do kuchyne, že teda idem nakrájať to mäso…

A … aké bolo moje prekvapenie – mäsa nikde. Najprv som začala vyšetrovať deti, že či ho niekam nedali, myslela som, že si zo mňa strieľajú.

Ale nie… Casinka stále rovnako spala – iba držku mala mastnú od toho 1,5 kg horúceho mäsa.

Dodnes neviem, ako to tak rýchlo dokázala, nemohla to ani požuť, musela ho zhltnúť celé a stihnúť sa vrátiť na pôvodné miesto. Nám ostala len polievka a omáčka bez mäsa.

V tomto bola naozaj neprekonateľná!

Casidy Ray Kilfane

Casinka

Chovateľská stanica Casidy ray

Share on facebook
Share on whatsapp