Casidy ray

Irish wolfhound

Dragon Sun Devana´s Arrow aka Grace Kelly

6.7.2025- 25.6.2026

Príbeh tejto malej slečny začal podobne, ako každý iný s novým šteniatkom. Kamarátka Janka,  ktorá má už odo mňa 8 ročnú Hope Casidy ray sa bála, že ostane bez vlkodava, keby sa s ňou niečo stalo,  a to by predsa nešlo, a tak sme vymysleli toto spoluvlastníctvo. Grace k nej prišla ako jedno zdravé, veselé a veľmi aktívne šteniatko. Veľmi rýchlo  vymazala náš strach z toho, ako ju naša babka Hope príme a behom pár dní si získala minimálne jej ignoráciu, ktorá časom prerástla v perfektné partnerstvo. Hope pri nej ožila a malá Grace dávala o sebe veľmi aktívne vedieť nenápadnou úpravou svojho prostredia ( pohovka, stolík, komody  a aj záhrada  veľmi rýchlo niesli známky jej ptítomnosti ). Ale kto by sa na toto malé stvorenie hneval. Ako Janka hovorila „aspoň všetci vieme, že ju máme“

Grace začala chodiť k nám na naše spoločné vychádzky po Karpatoch, uživala si život vo svorke a tu sa to všetko začalo. Pri jednej z tých prechádzok v januári našli psy hneď vedľa turistického chodníka  zamrznutý vývrh z nejakého uloveného zvieraťa . To, či by si poľovníci mali po sebe upratať aspoň ďalej od cestičiek, keď už nemajú vývrhovú jamu, je teraz už zbytočná debata. Proste sa stalo, než sme stihli zareagovať Grace z toho niečo zožrala. 

O 2 dni mi Janka ráno v panike volala, že Grace nechodí, nevie vstať a plače od bolesti. Takže ju nejak naložili do auta leteli na veterinu. Tam našťastie usúdili, že najlepšie bude MRI v Trenčíne, ani ju už auta nevykladali a hneď volali na Neurovet. Grace bola do 2 hodín v Trenčíne. Urobilo sa MRI, odobral sa mozgo-miešny mok. MRI ukázalo rozsiahle zápalové ložiská vo svalových snopcoch s prestupom do miechového kanála. Odber sa posielal do Laboklinu, aby sa zistilo, čo to spôsobuje.

Dostala kombináciu atb a liekov od bolesti, ostala hospitalizovaná cca týždeň v Trenčíne a potom sa relatívne stabilizovaná previezla domov, kde  ostala pod dohľadom domácej kliniky. Všetko sa stále konzultovalo s Trenčínom. Grace začala znova veľmi opatrne a pomaly chodiť, absolvovala fyzio, cvičilo sa s ňou a ona sa začala postupne lepšie hýbať a hlavne už nebola taká strašne boľavá pri každom dotyku a pohybe. Po 4 dňoch prišiel výsledok z hemokultivácie, kde vyšlo najavo, že je to streptococus, pravdepodobný zdroj bol ten vývrh a keďže prezubovala, vstupná brána bola asi papuľa. Nasadila sa už koktrétna liečba, kombinácia viacerých atb, nesteroidov a liekov na ochranu sliznice žalúdka. Stav sa zlepšoval a ona sa hýbala stále lepšie a lepšie. 

Nebolo to ideálne, pohyb bol stále neistý, ale po 2 mesiacoch už bola schopná zasa chodiť s nami na vychádzky hrať sa s Hope. Všetko vyzeralo, že sa veľmi pomaly vracia do takmer normálu. Stále ale brala lieky, nepretržite. A jeden z týchto atb bol a Biseptol.  Opäť sme si užívali, aká veselá a živá zasa je.  Po 4 mesiacoch sa začali postupne vysádzať lieky a vyzeralo to, že to Grace zvládne, že síce nebude pohyb úplne stopercentný, ale bude stačiť na kvalitný život.

Ale  celá táto naša radosť netrvala dlho. Začiatkom júna začala Grace občas vracať. Pri tom množstve liekov, ktoré brala, napriek tomu, že brala aj lieky na ochranu žalúdočnej sliznice, sme predpokladali, že to proste už bude podráždený žalúdok a že je naozaj najvyšší čas skúsiť tie lieky vysadiť úplne. Potom ale začala byť znova boľavá a pohyb bol pre ňu opäť namáhavý. Tak znova klinika v Trenčíne, kde pán doktor zistil, že ju tento raz bolia kĺby a že treba ortopedické vyšetrenie, kde sa potvrdí alebo vylúči polyartritída – následok dlhodobého uživania Biseptolu. Janka ju objednala na ortopedické vyšetrenie, kde bola nutná sedácia na odobratie vzorky z kĺbov. Napriek tomu, že bola nalačno sa Grace hneď po sedácii pozvracala a vdýchla to. Hneď sa urobilo rtg,  na ktorom sa bohužiaľ okrem aspiračnej pneumónie našiel aj  dôvod prečo zvracala-  megaezophágus – následok dlhodobého užívania liekov.
Grace bojovala so zápalom pľúc a s tým , že v sebe nedokázala udržať žiadnu stravu. Janka robila čo mohla, previezli sme ju na kliniku do Bratislavy, chodila ju tam niekoľkokrát denne kŕmiť po sediačky, so zdvihnutou hlavou, polotekutou stravou. Ale napriek všetkej snahe lekárov aj Janky to Grace postupne vzdávala.

Po týždni boja sme museli urobiť pre nás najťažšie rozhodnutie v živote. Pre Grace to znamenalo vyslobodenie od bolesti a trápenia, ale nám sa zrútil celý svet. V hlave vám beží milión otázok, či sa ešte niečo nedalo urobiť a aj keď mozog vie, že toto je to jediné správne rozhodnutie, srdce to proste prijať nechce. Nikdy by ma nenapadlo, čo všetko môže spôsobiť jeden neodprataný vývrh. Môžete dávať pozor najviac ako viete, ale niektoré veci sa bohužiaľ ovplyvniť nedajú a ani čas sa vrátiť nedá.

Grace – nikdy na teba nezabudneme a navždy budeš mať miesto v našich srdciach.