Prečo sme Aganovi chceli našiť suchý zips
Agan - to je kapitola sama o sebe. On je presne ten prípad, ktorý vás vie prekvapiť vždy niečím nečakaným. A ako to bolo s tým suchým zipsom?
Začalo to, keď mal 6 mesiacov. Dovtedy super žravé šteňa naraz prestalo žrať. Nič mu nechutilo, ale ináč sa tváril, že mu nič nechýba. Keďže to nebol náš prvý vlkdoav, nerobili sme žiadnu paniku. Myslela som si, že mu proste niečo nesadlo. Lenže potom začal vracať a tak bol najvyšší čas ísť na veterinu. Absolvovali sme sono, röntgén aj kontrastnú látku s podozrením na cudzí predmet. Keďže sa situácia nezlepšovala, padlo rozhodnutie operovať. Ako sme sa potom dozvedeli v pravý čas. Zo žalúdka do tenkého čreva mal namotané silonové vlákno z koberca. Ostalo uviaznuté v prechode do tenkého čreva a to sa mu už začalo na to namotávať. Keď sa to stane raz, poviete si, že sa to stáva. Mali na dvore kúsok koberca, ktorý mu zjavne inponoval. Hneď po operácii išiel koberec a všetky podobné požuteľné veci na smetisko.Aby sme predišli podobným prípadom.
Lenže nepredišli. O tri mesiace sa situácia opakovala, najprv prestal žrať, potom zvesil uši a nakoniec začal vracať. Nepomáhali infúzie, ani masáže. Takže znova pod nôž. Pri tejto operácii som si už asistovala. keďže som zootechnik a s našou veterinárkou veľmi dobre vychádzame, občas mi dovolí zúčasťnovať sa pri zákrokoch na mojich psoch.
Teraz som vlastnoočne a vlastnoručne videla, čo si tam naškrečkoval, keďže mi to po vytiahnutí z čreva podala na miske, aby som sa v tom porýpala, čo to je.
Bola to tráva, ktorá sa používa ako výplň v klasických matraciach a ešte si k tomu primiešal niečo ako kúsok tetrapakovej krabice… Proste úžas. Tento raz to bolo až v čreve.
Všetci ma presviedčali, že z toho vyrastie, že to časom prejde. Fakt je, že naše fenky s týmto nemali problém ani jedna. A keď aj niečo požrali, vždy to z nich vyšlo tou správnou stranou.
A tak sme zasa vyhodili matrac z Tininej búdy a odpratali všetko čo by sa dalo požrať v naivnej viere, že to bolo naposledy. Ale kdeže, za dva mesiace – znova. Lenže teraz to nevyzeralo až tak tragicky, tak sme sa rozhodli počkať, či to predsa len nevíde tým správnym koncom. Veterinárka mi poradila nakŕmiť ho kyslou kapustou. Len mi povedala, že bude na mňa myslieť, keď to do neho budem pchať. Vlákna kapusty totiž majú tú schopnosť, že obalia cudzí predmet a jedným alebo druhým koncom ho dostanú von. Ešte, že Agan bol taký pažravec. Kapustu som mu len vysypala do misky a on zmastil viac ako polovicu sáčku. – A už sme len čakali – trvalo to dva dni, ale heuréka- zapchanec vyliezol – bola to tráva, obyčajná tráva na ktorej sa psy občas pasú ako také ovečky, najmä na jar, keď je mladá a šťavnatá.
Pri tom treťom raze sme si povedali, že ak ho budeme musieť znova otvárať, dostane zospodu suchý zips, kým nedospeje. Našťastie to bolo posledný raz a on z toho v roku vyrástol. Proste prestal požierať veci, ktoré sa nedajú stráviť. Napriek týmto svojim pubertálnym nerozvážnostiam z neho vyrástol užasný chlapík.
Agan
Chovateľská stanica Casidy ray